Inovec - Sokolie skaly

Sezóna 2020 začala už klasicky na kamenných vrátach a salamandre, ale vzhľadom k tomu, že som o nich už písal, tak som tentokrát vynechal. Po dlhom nelezení, keďže nám do cesty prišiel covid, to aj tak nebolo ono, takže článok by nebol zaujímavý. Moral úplne na nule, možno by som povedal, že aj hlboko pod nulou a sila tiež nič moc.

Rozhodol som sa pátrať po niečom novom v relatívnej blízkosti. Niektoré internetové zdroje uvádzajú skalné oblasti, o ktorých nikto nepočul a nie sú o nich žiadne podrobnejšie informácie. Celé to začalo pri prezeraní si výnimiek na stránkach james, kde som si všimol, že je celoročne možné liezť na Považskom Inovci. Keďže ho máme čo by som kameňom dohodil, rozhodol som sa pátrať. Zvláštne na tom je, že nikto o žiadnej skale na Inovci nevedel, ale keďže územie Inovca je rozsiahle tak niet sa čomu čudovať. Po rozsiahlom pátraní na nete som sa dozvedel, že skaly, ktoré hľadám sú až na samom okraji Inovca - ďalej to už byť nemohlo :D. Skaly sa volajú "sokolie skaly" a dostanete sa k nim z Moravian nad Váhom po zelenej značke. Tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že chodníky zelenej farby sú dva, tak si dajte pozor po ktorom pôjdete, aby ste sa neprehnali po nesprávnom chodníku ako my. :D

GPS súradnice sú stiahnuté z Wikipedie a sú nesprávne (podla mapy.cz). Skaly sa totiž nachadzajú priamo na zelenej značke v pravo na obrázku, pre istotu pridávam odkaz na mapy.cz

Pozícia na mape

https://mapy.cz/s/patabovate

GPS podľa mapy.cz: 48.5947311N, 17.9396567E 

Správna zelená ide od rekreačného strediska Výtoky smerom na Krahulčie vrchy. Auto sa dá zaparkovať blízko rázcestníka. Chodník ku skalám je trošku strmší a v prípade "ideálneho" počka ako sme mali my, keďže nás po ceste stretlo zopár prehánok, je aj dosť šmykľavý. Aj keď nás počasie odrádzalo museli sme to omrknúť, keď sme sa tam už dotrepali :P

 Po 30 až 45 minútovom výšlape (v závislosti na kondičke) sa dostanete na hrebeň, z ktorého sa vám naskytne pekný pohľad na hrad Tematín a okolité lesy, ktoré ešte našťastie nie sú zúbožené ľudskou rukou. 

Po spomínanom výšlape zbadáte po ľavej strane jaskyňu, kde je zopár ciest vyššej obtiažnosti, ktoré nás vzhľadom na našu úroveň moc nezaujímalo - možno nabudúce ;P

 Jaskyňa nie je zrovna vysoká, ale na výkony určite výživná, ako hovorievame my, krátke ale intenzívne. Pokračovaním ďalej po zelenom turistickom značení sa dostanete k pamätníku Vladimíra Plulíka. 

Odtiaľ ďalej asi 100m k celkom viditeľnému zostupu ku skalám.

Skala je menšia, než na aké som zvyknutý, no o to intenzívnejšia. Je na nej cca 10 ciest, ktoré vyzerajú byť celkom dobre odistené, má výšku ma asi 10 - 15m v najvyššom bode. Obtiažnosti sa pohybujú prevažne vo väčších číslach, takže by som ju odporučil skôr zdatnejším lezcom. Našli sme tu síce dve cesty obtiažnosti 3 a asi dve obtiažnosti 5+, no výška ciest bola asi 6m, čo nevidím ako dobrú motiváciu na absolvovanie výšlapu.

Vzhľadom na počasie, v ktorom sme sa rozhodli íst omrknúť pre nás tuto novú lokalitu, nám nebolo umožnené si dobre zaloziť. Skala bola mokrá, takže sa na nej samozrejme dosť šmýkalo. Napriek bojovým podmienkam sa mi podarilo, teda nedá sa povedať, že vyliezť, ale skôr by som povedal vytrepať sa na jednu cestu za 5+ . 

Po tom ako začalo kvalitne pršať sme sa rozhodli ukončiť našu výpravu a vrátiť sa domov. Záverom by som dodal, že sa skala nachádza v peknom horskom prostredí, ktoré je ideálne na teplé letné dni. Z môjho pohľadu je určená skôr pre skúsenejších lezcov, kedže tu nájdete cesty aj za 9, no ak začínate a nevadí vám dlhší a relatívne náročnejší výstup, určite by ste sa k nej mali vybrať. Lano sa dá zhodiť z hora a krátke cesty za 3 sú ideálne na nadobudnutie počiatočných skúseností a moralu. 

                                                                                                                                                     Kubo

 Horám zdar M.