Lehota pod Vtáčikom - Salamandra 14.10.2019

Dnes sme sa rozhodli navštíviť sektor Salamandra na Sekaninách. Na Salamandre sme už boli s Maťom asi pred rokom, kedy nám dala celkom zabrať. Cesty nám na on sight prídu málinko podhodnotené, aj taká V+ môže byť ťažoba. No po viacerých prelezoch tej istej cesty, kedy už viem kde sú aké chyty, by som povedal, že hodnotenie celkom sedí, avšak priradil by som ho k tým poctivým.

Salamandra sa nachádza nad Lehotou pod Vtáčikom, neďaleko zjazdovky Sekaniny, asi 10-15 min od auta. Sektor je jeden s tých novších, čo je vidieť na informačných a smerových tabuľkách. Sú pekne graficky spracované a dobre viditeľné. Skaly sú veľmi dobre odistené, no miestami by som povedal, že možno aj viac ako treba. To znamená, že treba si zo sebou zobrať aspoň dve sady expresiek, čo na mojej odhadovanej výške skaly do 30m je celkom dosť. 

Prvú cestu, ktorú som si skúsil bola "MALÝ ŠPLECHO NEDOŠIEL" za V. Cesta bola na svoju obtiažnosť celkom výdatná, teda aspoň čo sa týka lezenia na onsight. V ceste som si musel sadnúť do lana aby som vedel identifikovať ďalšie kroky, čo sa mi v cestách za V nestáva. Po dolezení som si ju skúsil ešte na TOPe, a po tom čo som z predchádzajúceho lezenia zistil kde sa čoho chytiť mi prišla ľahšia, no stále nie za V. Označenie by mohlo byt aspoň V+, aj to sa bavíme o poctivej ceste. 

Maťo si vyskúšal Šplecha na TOPE

a zadarmo to tiež nebolo.

Ako som liezol cestu MALÝ ŠPLECHO NEDOŠIEL V

Ďalšia cesta ktorú sme si vybrali bola "ŠVORCOVÁ" za V+. Cesta bola celkom pekne čitateľná a liezol som ju na prvom konci. Osobne mi prišla ľahšia ako ŠPLECHO, nemusel som v nej sediet ani zdĺhavo hľadať chyty. Cestu som však neliezol celú, ale iba polovicu, nakoľko som si chcel TOPovať ťažšie cesty vedľa. Takže neviem povedať na 100% či je vo výsledku ťažšia ako ŠPLECHO, ale na pohľad mi prišla prvá polovica cesty ako najťažší úsek. 

Ako som liezol cestu ŠVORCOVÁ V+

Pretože Maťo stihol deň pred lezením hrať futbal, tak svalovica na nohách mu nedovolila viac ako skúšať cesty na TOPe. Bod zlomu však nastal keď ho začala FREE SOLO obiehať mačka.

Maťa trhá mačka FREE SOLO 

Po tom ako nás zahanbila potulná mačka, ktorá asi chodí trénovať každý deň, som sa rozhodol vyskúšať si cestu VOLKOV STYLE VII- na TOPe 

Cesta mala celkom pekné chyty, no v pasážach kde boli pomerne malé bolo cítiť na prstoch, ako si cesta vyberá svoju cenu za lezenie, a tak som sa prvý krát rozhodol použiť lezeckú pásku na prsty. 

Zalepené prsty po lezení cesty. 

Cestu som skúšal samozrejme na viac krát, pretože v cestách za VII ešte nie som taký zdatný. Po pár  skúšobných pádoch sa mi podarilo cestu preliezť a nemyslím si, že po nejakom čase by som ju nezvládol dať aj na prvom konci. 

Ako som liezol VOLKOV STYLE VII-

Bodkou celého dňa bolo stretnutie s dvoma "lezcami" ktorí neboli nikdy ani na umelej stene, ani na skale, no odhodlali sa. Kúpiš si všetko potrebné a aj nepotrebné a pustíš sa do skalného lezenia. Rozoberať čo všetko sa im podarilo spraviť metodicky nesprávne by bolo na samostatný článok. Myslím si, že to, že sa chalani nadväzovali vodcovským uzlom vám dosť napovie. 

Horám zdar  M.